Dedičské právo – je majetkovým právom, ktoré (v objektívnom zmysle) upravuje prechod práv a povinností zosnulej fyzickej osoby na iné subjekty na základe dedičskej postupnosti (sukcesie). V subjektívnom zmysle predstavuje dedičské právo právnu úpravu oprávnenia určitého subjektu stať sa dedičom po zosnulej osobe. Právna úprava je obsiahnutá v dvoch základných predpisoch:
- Občiansky zákonník (hmotnoprávna úprava) – upravuje dedenie (§ 460 – 487)
- Civilný mimosporový poriadok (procesnoprávna úprava) – upravuje dedičské konanie (Druhá hlava).
Dedenie – dedením prechádzajú majetkové práva a povinnosti fyzickej osoby (z dôvodu jej smrti), ktoré smrťou fyzickej osoby nezanikajú, na osobu dediča. Okamih smrti je momentom nadobudnutia dedičstva. Slovenský právny poriadok pozná dedenie:
- zo zákona,
- zo závetu, alebo
- z obidvoch dôvodov.
Predpoklady dedenia
- smrť fyzickej osoby – poručiteľa,
- existencia pozostalosti,
- právny dôvod dedenia (zákon, závet alebo obidva),
- existencia spôsobilého dediča
Dedičská nespôsobilosť – nededí ten, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.
Dedičské konanie – dedičské konanie je súdnym konaním. V prípade úmrtia človeka notár na základe poverenie príslušného súdu vedie v postavení súdneho komisára konanie o dedičstve. Dedičia si nemôžu notára vybrať, pretože notára poveruje vykonaním úkonov o dedičstve príslušný súd.
V prípade úmrtia poručiteľa matrika oznámi úmrtie vo svojom matričnom obvode príslušnému súdu doručením úmrtného listu. Súd začne konanie aj bez návrhu, keď sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Súd poverí notára ako súdneho komisára vedením konania o dedičstve, ktorého výsledkom je spravidla
- vydanie osvedčenia o dedičstve samotným notárom,
- alebo predloženie návrhu uznesenia na súd.
Notár poverený súdom vydá osvedčenie o dedičstve v prípade bezproblémového priebehu, teda
- ak je dedičom jediná osoba,
- dedičia sa medzi sebou dohodli alebo
- uzavreli s veriteľmi poručiteľa dohodu o prenechaní predĺženého dedičstva na úhradu dlhov alebo
- ak dedičstvo pripadlo štátu.
Osvedčenie o dedičstve obsahuje označenie súdneho komisára, označenie dedičskej veci, označenie účastníkov a ich zástupcov, vyhlásenie dedičov o spôsobe a obsahu vyporiadania BSM zaniknutého smrťou poručiteľa, obsah osvedčovanej skutočnosti, ak ide o spoluvlastníkov, výšku ich spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkom z celku, údaj o odmene notára a o jeho hotových výdavkoch, ďalšie údaje, najmä údaje potrebné na zápis práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, podpisy účastníkov a ich vyhlásenie, že súhlasia s obsahom osvedčenia, poučenie o tom, že účastník konania môže do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve požiadať súd o pokračovanie v konaní o dedičstve, miesto a dátum vydania osvedčenia o dedičstve, odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.
Opravným prostriedkom proti Osvedčeniu o dedičstve je žiadosť o pokračovanie v konaní o dedičstve, ktorú môže účastník podať do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve príslušnému súdu. Ak to nestihne do tejto zákonom stanovenej lehoty, Osvedčenie o dedičstve nadobudne právoplatnosť a účinky právoplatného uznesenia súdu.
Účastníci konania – účastníkmi konania o dedičstve sú oprávnení dediči a v prípade ak neexistujú, je účastníkom štát.
Predmet dedenia – predmetom dedenia je všetok majetok, ktorý ku dňu smrti patrí poručiteľovi. Predstavujú ho hnuteľné a nehnuteľné veci, vecné práva (napr. vecné bremená), osobné majetkové práva a záväzky (aktíva a pasíva).
Dedenie a BSM – v prípade trvania BSM až do smrti sa najskôr vyporiadava BSM (u notára) a až následne je zvyšná polovica predmetom dedičstva medzi žijúcim manželom a deťmi.
Skutočnosť, že rodičia majú samostatné účty nie je rozhodujúca. Pokiaľ fin. prostriedky na účtoch nadobudli za trvania manželstva (okrem daru alebo dedičstva len jedného z manželov), patria do BSM.
Práva, ktoré smrťou fyzickej osoby zanikajú:
- osobnostné práva uvedené v § 11 OZ (právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy),
- osobnostné práva upravené v zákone č. 618/2003 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon),
- zastúpenie na základe plnej moci,
- predkupné právo oprávneného,
- právo na dôchodok,
- právo domáhať sa vrátenia daru,
- právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ak toto právo patrilo zosnulej osobe,
- práva a povinnosti dlžníka alebo veriteľa zo záväzkov, ak bolo trvanie záväzku viazané výhradne na osobu dlžníka alebo veriteľa,
- smrťou manžela zaniká manželstvo a BSM,
- niektoré práva a povinnosti vyplývajúce z rodinnoprávnych vzťahov (vyživovacia povinnosť, práva a povinnosti manželov vyplývajúce z manželstva a pod.),
- niektoré práva a povinnosti z oblasti pracovného práva (zánik pracovného pomeru, záväzky z pracovnej zmluvy a pod.),
Dedenie zo zákona – ak zosnulá osoba nenechala závet dedí sa zo zákona. Pri dedení zo zákona môžu dediť osoby rozdelené do štyroch dedičských skupín.
1. dedičská skupina
V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.
2. dedičská skupina
Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.
3. dedičská skupina
Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
4. dedičská skupina
Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.
Závet (testament) – je právny úkon, v ktorom poručiteľ ustanoví dediča, poprípade určí ich podiely, alebo vecné práva, ktoré im majú pripadnúť. Závet musí spĺňať zákonom stanovené formality aby bol platný. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.
Poručiteľ môže disponovať v závete len so svojím majetkom a nemôže zabudnúť na neopomenuteľných dedičov, ktorými sú deti a vnuci poručiteľa. Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov. Taktiež nemôže dedičovi prikázať, ako má s dedičstvom naložiť. Najlepšie je obrátiť sa na notára, ktorý je odborne spôsobilý poskytnúť odborné rady pri zostavení závetu. Notár zabezpečí, aby bol závet platný a nenapadnuteľný v prípade budúcich sporov. Notárska zápisnica je verejná listina, ktorá má vyššiu dôkaznú silu ako akékoľvek iné zmluvné dohody.
Formy závetu
Holografný – závet písaný vlastnou rukou.
Tento závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou poručiteľa, inak je neplatný. Nemusí byť podpísaný svedkami a poručiteľov podpis nemusí byť úradne overený. Za podpisom závetcu už nemôže nasledovať žiadny text. Je dobré rodinu informovať, že závet existuje a kde sa nachádza. Ak sa po smrti poručiteľa včas nenájde, nasleduje dedenie zo zákona, akoby závet neexistoval. Pri závetoch platí 3-ročná premlčacia doba. Najvhodnejšie je uložiť závet v Notárskom centrálnom registri závetov, ktorý vedie Notárska komora.
Alografný – závet, ktorý poručiteľ nepísal vlastnou rukou (napr. na počítači). Takýto závet musí poručiteľ podpísať vlastnou rukou a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.
Osobitá forma závetu. Táto forma sa využije v prípadoch, ak je pisateľ závetu v zlom zdravotnom stave, nemôže čítať alebo písať, prejaví svoju poslednú vôľu pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými svedkami podpísaná. Pritom musí pred nimi potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Pisateľom a predčitateľom môže byť aj svedok; pisateľ však nesmie byť zároveň predčitateľom. V listine sa musí uviesť, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Listinu musia svedkovia podpísať. Svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony. Svedkami nemôžu byť nevidomé, nepočujúce, nemé osoby, tie, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa prejav vôle robí, a osoby, ktoré majú podľa závetu dediť ani osoby im blízke.
Závet vo forme notárskej zápisnice. Výhodou tejto formy je možnosť právneho poradenstva ako aj povinná registrácia závetu v Notárskom centrálnom registri závetov, ktorý je prepojený v rámci celého územia Slovenska, čo zaručí, že závet sa pri prejednávaní dedičstva objaví (notár je povinný register lustrovať). Počas života poručiteľa nemôže žiadna iná osoba do závetu nahliadnuť. Za formálne a obsahové náležitosti zodpovedá notár. Maloletí, ktorí dovŕšili 15. rok, môžu prejaviť poslednú vôľu iba formou notárskej zápisnice.
Zrušenie závetu
Zákon ustanovuje, že závet sa dá zrušiť:
- neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť, alebo
- odvolaním závetu – odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet, alebo
- zničením závetu poručiteľom (s výnimkou notárskej zápisnice).
Pri zrušení závetu neskorším platným závetom sa účinnosť skoršieho závetu neobnoví odvolaním alebo zničením neskoršieho závetu.
Odmietnutie dedičstva – dedičstvo možno odmietnuť dedičstvo ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením zaslaným súdu alebo notárovi, ktorý dedičstvo prejednáva. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený. Takéto vyhlásenie nemožno odvolať. Odmietnutie dedičstva nie je totožné so vzdaním sa dedičstva v prospech niektorého spoludediča. V prípade ak dedič dedičstvo odmietne, do dedenia nastupujú jeho právni nástupcovia. Dedičstvo nemožno odmietnuť len sčasti, nemožno ho odmietnuť ani za iného, napr. za potomkov. Právny poriadok nedovoľuje odmietnutie dedičstva s podmienkami alebo výhradami. Platné odmietnutie dedičstva má účinky aj na prípadný novoobjavený majetok. Zástupca dediča môže za neho dedičstvo odmietnuť len podľa plnomocenstva, ktoré ho na to výslovne oprávňuje.
Dedenie dlhov – dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli spolu s dedičstvom. Ak je dedičov viac, delia sa pomerom získaného majetku. Ak je dedičstvo predlžené, teda dlhov je viac ako majetku, môžu sa dediči s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Dohoda musí byť schválená súdom (nemôže odporovať zákonu ani dobrým mravom).
Vydedenie – inštitút vydedenia umožňuje určitú osobu zbaviť jej subjektívneho dedičského práva. Vydedenie môže byť čiastočné alebo úplné. Dedičský podiel vydedeného dediča nadobudnú rovnakým dielom jeho potomkovia, ak v listine o vydedení tiež nie sú vydedení. Vydedení môžu byť len potomkovia poručiteľa – neopomenuteľní dediči z dôvodov uvedených v § 469a OZ. Poručiteľ môže vydediť potomka, ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, trvalo vedie neusporiadaný život. Vydediť svojho príbuzného môžete formou listiny o vydedení, ktorá musí mať obsahovať rovnaké formálne náležitosti ako závet, tzn. presný dátum, okruh vydedených osôb a váš vlastnoručný podpis. V listine musí byť uvedený konkrétny dôvod vydedenia. Poručiteľ môže počas svojho života rozhodnutie o vydedení zmeniť. Zrušiť rozhodnutie o vydedení môže aj samotným zničením listiny obsahujúcej vydedenie s výnimkou notárskej zápisnice.
Notár – vykonaním úkonov o dedičstve súd poveruje notára ako súdneho komisára, ktorý samostatne vykonáva úkony o dedičstve smerujúce k ukončeniu dedičského konania spravidla vydaním osvedčenia o dedičstve. Využiť služby notára je vhodné napr. pri spísaní závetu, poskytnutí právneho poradenstva na začiatku dedičského konania, pri spísaní listiny o vydedení a pod. Pri spísaní závetu do notárskej zápisnice za jeho formálne a obsahové náležitosti zodpovedá notár.
Dedenie a premlčacia doba – Občiansky zákonník upravuje premlčaciu dobu pokiaľ ide o vydanie dedičstva proti nepravému dedičovi. Premlčacia trojročná doba začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve.
Naproti tomu, vlastnícke právo sa nepremlčuje. K obnove dedičského konania dochádza v prípade, ak sa po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, alebo po vydaní osvedčenia o dedičstve objaví ďalší poručiteľov majetok.
Ak by sa objavil iba dlh, konanie o dedičstve sa nevykoná. V konaní o novoobjavenom majetku sa už neotvára otázka, kto je alebo nie je dedičom. Dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou a to len do výšky nadobudnutého dedičstva. Pokiaľ bude dedičov viac, zodpovedajú za dlhy poručiteľa podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli. Dlh pritom musí existovať v čase smrti poručiteľa.
Dedenie v krajinách EÚ – informácie o dedičskom práve členských štátov pre občanov EÚ v oficiálnych jazykoch únie poskytuje webová stránka www.successions-europe.eu . Stránku prevádzkuje Rada notárstiev Európskej únie (CNUE) s podporou Európskej komisie.
LITERATÚRA
- Cezhraničné dedenie, Imrich Breznoščáková M., 2015, EAN 9788081682063
- Dedičské právo hmotné, Kupka L., 2014, ISBN 9788089374311
- Judikatúra vo veciach dedičského práva, Horváth E., 2014, EAN 9788081680236
- Dedičské právo, Cirák J., 2010, ISBN 978-80-7418-056-9
- Ponuka právnickej literatúry