Vláda odobrila viacero návrhov, ktoré predložila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Medzi nimi aj nový protischránkový zákon nastavujúci vyššie požiadavky na transparentnosť pre firmy usilujúce sa o obchod so štátom. Ďalším schváleným návrhom je nový zákon o upomínacom konaní, ktorý má zjednodušiť a zrýchliť podnikateľom vymáhanie svojich pohľadávok. Vláda posunula ďalej aj novelu trestných kódexov, ktorej cieľom je účinnejšie vyšetrovanie trestných činov extrémizmu a rasovo motivovaných trestných činov.

Návrh zákona o registri partnerov verejného sektora (tzv. protischránkový zákon). Hlavné ciele protischránkového zákona zostávajú aj po doterajšom legislatívnom procese zachované:

•  návrh sa vťahuje na všetky formy nakladania s verejnými zdrojmi;
• pre firmy, ktoré sa uchádzajú o verejné zdroje, zavádza povinnosť zaregistrovať sa v registri partnerov verejného sektora a zverejniť vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod.  

Do pôvodného návrhu bolo v rámci legislatívneho procesu zapracovaných niekoľko zmien, ktoré ho precizujú. Rozšírili sme napríklad okruh partnerov verejného sektora. Povinnosť registrovať sa tak nebudú mať len tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze  priamo zo štátneho či obecného rozpočtu, ale aj tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze zo štátnych fondov, alebo zo štátnych či obecných akciových spoločností. Partnerom verejného sektora bude aj ten, na koho sú prevádzané pohľadávky voči štátu. Štát mu tieto pohľadávky nevyplatí, kým sa neodkryje v registri. Zdravotné poisťovne budú mať v zmysle návrhu špecifické postavenie. Musia sa zapísať do registra ako partner verejného sektora, keďže prijímajú prostriedky z verejného zdravotného poistenia. Tieto prostriedky však následne aj používajú, a preto povinnosť registrácie budú mať aj dodávatelia tovarov a služieb pre zdravotné poisťovne.

Z pôvodného návrhu naďalej platí, že register bude verejný a kontrolovateľný. Pokiaľ firma zverejní nepravdivé údaje, vystaví sa riziku vysokých sankcií, až po výmaz z registra, ktorý by znamenal zamedzenie možnosti uchádzať sa o verejné zdroje v budúcnosti.

Návrh zákona o upomínacom konaní

Rýchlosť a jednoduchosť vymoženia pohľadávok ide ruka v ruke s kvalitou podnikateľského prostredia. Nový zákon o upomínacom konaní má za cieľ zrýchliť a zefektívniť tento proces, a teda v konečnom dôsledku aj  výrazne skrátiť lehotu, v ktorej sa podnikateľ dostane k svojim peniazom.

Na okresné súdy bolo v roku 2015 adresovaných približne 1 140 000 podaní. Z toho bolo takmer 200-tis. platobných rozkazov. Je zrejmé, že platobné rozkazy predstavujú pre súdy značnú administratívnu záťaž, ktorá ide na úkor zložitejšieho sporového konania.

Rýchlejšie vymoženie pohľadávok, lacnejšie konanie, ale aj zjednodušenie práce súdov sú len niektoré z hlavných cieľov nového zákona o upomínacom konaní. 

Návrh počíta s vytvorením jedného špecializovaného pracoviska,  ktoré sa bude zaoberať výhradne platobnými rozkazmi. Súdy tak budú môcť využívať svoje kapacity na efektívnejšie a rýchlejšie riešenie sporov. Návrh zároveň  predpokladá vytvorenie elektronickej alternatívy k už existujúcemu režimu platobného rozkazu. Proces bude elektronizovaný prostredníctvom štandardizovaných elektronických formulárov, ktoré prevedú žalobcu a žalovaného celým konaním.

Návrh zavádza aj inštitút povolenia splátok, vďaka ktorému bude môcť žalovaný za istých presne vymedzených podmienok uhradiť priznaný nárok v mesačných  splátkach (maximálne 10 splátok).

Novela trestného zákona a trestného poriadku

Predložená novela trestných kódexov je súčasťou legislatívneho návrhu, ktorým transponujeme viacero právne záväzných aktov Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky. Cieľom novely trestných kódexov je účinnejšie vyšetrovanie trestných činov extrémizmu a rasovo motivovaných trestných činov.

Zmeny sa dotýkajú napríklad definície extrémistického materiálu. Ustupuje sa od dikcie, podľa ktorej materiál je možné definovať ako extrémistický iba vtedy, ak orgány činné v trestnom konaní dokážu jeho spojitosť s podnecovaním k nenávisti, násiliu a ďalším nežiadúcim javom.

Ďalšou novinkou je, že bude trestná nielen podpora a propagácia hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd, ale aj založenie takéhoto hnutia.

Precizuje sa tiež definícia rasovo motivovaného trestného činu. Na to, aby bolo možné trestný čin klasifikovať ako rasovo motivovaný už nebude nevyhnutná len skutočná, ale aj domnelá príslušnosť jednotlivca alebo osôb k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, a pod.

Pôsobnosť prejednávať tieto trestné činy a rozhodovať o týchto trestných činoch sa sťahuje z 54 okresných súdov na jeden a tým je Špecializovaný trestný súd.

V nadväznosti na predloženú úpravu chceme rozšíriť sústavu znaleckých odborov a odvetví aj o osobitný znalecký odbor pre oblasť extrémizmu, keďže prax ukazuje, že aj jeho absencia bráni dôslednému vyšetrovaniu týchto trestných činov.

Informačný materiál ku všetkým trom legislatívnym návrhom.

Zdroj: MS SR

 

Vyššie pokuty za dopravné priestupky od januára 2016

Hodnota výpovede policajta je rovnaká ako výpoveď iného svedka

Zadržanie vodičského preukazu po 1.1.2016 – dôvody

Dovolenkári, pozor na suveníry zo zahraničia!