Procesná prípustnosť mimoriadneho dovolania podaného na podnet účastníka je v občianskom súdnom konaní podmienená tým, že tento účastník najprv sám neúspešne využil možnosť podať všetky zákonom dovolené riadne a mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli potenciálne spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Pokiaľ túto možnosť nevyužil, mimoriadne dovolanie treba odmietnuť.
(Stanovisko Najvyššieho súdu SR z 20. októbra 2015) Zb. 8/2015/94
Aj škoda spôsobená na čelnom sklemotorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.
(Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júna 2014 Cpj 5/2014)
Právo EÚ – neprípustnosť retroaktivity, uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla Pri posudzovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie náhrady škody na zdraví, ku ktorej došlo pri dopravnej nehode v čase pred vstupom Slovenskej republiky do EÚ, nemožno aplikovať právo Európskej únie. Uplatnením nároku poškodeného proti poisťovateľovi (§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov) nedochádza zároveň k uplatneniu nároku poškodeného na náhradu škody proti škodcovi.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. augusta 2014 sp. zn. 2 MCdo 9/2013) Zb. 6/2015/71
Podnájom bytu Sama skutočnosť, že nájomníčka bytu umožnila v byte bývať ďalšej osobe, neznamená, že medzi nimi došlo konkludentne k uzatvoreniu zmluvy o podnájme bytu (§ 719 Občianskeho zákonníka).
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. októbra 2014 sp. zn. 5 Cdo 199/2013) Zb. 6/2015/72
Oprávnenosť držby – zmluva, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom. Oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom v zmysle zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok).
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 2010 sp. zn. 4 Cdo 283/2009) Zb. 6/2015/73
Oprávnenosť držby – zmluva, ktorá nebola vyhotovená v písomnej forme. Oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2015 sp. zn. 4 Cdo 361/2012) Zb. 6/2015/74
Zásah do osobnosti nepravdivou informáciou poskytnutou hovorcom ústredného orgánu štátnej správy. V konaní o ochranu osobnosti fyzickej osoby, do ktorej bolo zasiahnuté nepravdivou informáciou poskytnutou médiám hovorcom ústredného orgánu štátnej správy, je pasívne vecne legitimovaný ústredný orgán štátnej správy, ktorého je hovorcom, nie Slovenská republika.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2014 sp. zn. 7 Cdo 126/2013) Zb. 6/2015/75
Možnosť uspokojenia pohľadávky veriteľa voči jednému z manželov z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pohľadávka veriteľa voči manželovi, ktorá vznikla za trvania jeho skoršieho manželstva, nemôže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý bol nadobudnutý za trvania jeho neskoršieho manželstva.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. novembra 2010 sp. zn. 3 Cdo 8/2010) Zb. 6/2015/76
Rozhodcovský rozsudok – prekážka veci právoplatne rozhodnutej pre občianske súdne konanie. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre občianskoprávne konanie o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2015 sp. zn. 3 Cdo 27/2011) Zb. 6/2015/77
Zastavenie exekúcie v prípade, keď oprávnený namiesto vylúčeného exekútora nenavrhne iného exekútora. Ak oprávnený napriek výzve exekučného súdu, aby navrhol súdneho exekútora, ktorý má pokračovať vo vykonávaní exekúcie (§ 30 ods. 11 Exekučného poriadku), zostane nečinný a namiesto súdneho exekútora vylúčeného z vykonávania exekúcie (§ 30 ods. 1 Exekučného poriadku) nenavrhne žiadneho exekútora, súd exekúciu zastaví podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. marca 2015 sp. zn. 3 ECdo 166/2014) Zb. 6/2015/78
Prehodnotenie záverov exekučného súdu, ku ktorým dospel pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ exekučný súd prehodnotil svoje skoršie právne závery o vykonateľnosti notárskej zápisnice, ku ktorým už raz dospel pri postupe podľa § 44 Exekučného poriadku a ktoré vyjadril udelením poverenia na vykonanie exekúcie, prehodnotenie záverov však neuskutočnil v rámci procesného postupu nasledujúceho v neskoršej fáze exekučného konania, ale opäť pri aplikácii § 44 Exekučného poriadku, ktorú tentoraz zavŕšil zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade identickej notárskej zápisnice, konal v rozpore so zákonom a svojím postupom odňal oprávnenému možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2014).
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. februára 2015 sp. zn. 3 ECdo 236/2014) Zb. 6/2015/79
Tarifná odmena advokáta v konaní o vylúčenie veci z exekúcie. V konaní o vylúčenie veci z exekúcie ide o odstránenie právnej neistoty v tom, či exekúcii neprekáža také právo tretej osoby, ktoré nepripúšťa výkon exekučného titulu. Cena veci, o vylúčenie z exekúcie ktorej ide, nemá v takom konaní určujúci význam; základná sadzba tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. januára 2015 sp. zn. 8 MCdo 2/2014) Zb. 6/2015/80
Nezaplatenie súdneho poplatku – zastavenie európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu.Skutočnosť, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, neupravuje možnosť zastavenia konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, neznamená, že konanie nemožno zastaviť, ak poplatník nezaplatí súdny poplatok za návrh na začatie konania (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov).
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. januára 2015 sp. zn. 4 Cdo 227/2014) Zb. 6/2015/81
Ten istý skutkový dej môže v niektorom prípade zakladať zároveň tak nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej fyzickej osobe na jej osobnostných právach; tieto nároky treba dôsledne rozlišovať a pri ich posudzovaní mať na zreteli nielen odlišnosť vzťahov, z ktorých sú vyvodzované, ale tiež právnej úpravy, ktorá sa na ne vzťahuje. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov nemožno vyvodiť, že by sa v rámci odškodňovania bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia mal zohľadniť aj zásah do dôstojnosti, súkromia alebo rodinného života poškodeného.
(Rozsudok Najvyššieho súdu S z 28. mája 2014 sp. zn. 7 Cdo 65/2013) Zb. 1/2015/1
Smrťou poškodeného zaniká jeho právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu, v ktorom nebolo za života poškodeného uspokojené, nezaniká ale právo na zaplatenie sumy prisúdenej poškodenému ako náhrada trov konania, v ktorom sa domohol náhrady za vytrpenú bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 6. marca 2014 sp. zn. 3 ECdo 278/2013) Zb. 1/2015/2
Vedľajšie účastníctvo (§ 93 Občianskeho súdneho poriadku) je pojmovo vylúčené v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2014 sp. zn. 2 Cdo 410/2013) Zb. 1/2015/4
Výrokom medzitýmneho rozsudku (§ 152 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) súd určuje, že základ žalobou uplatneného nároku je daný; v prípade opačného záveru súd žalobu zamietne.
V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemožno rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2014 sp. zn. 4 Cdo 188/2013) Zb. 1/2015/5
Proti rozsudku odvolacieho súdu potvrdzujúcemu rozsudok, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku (§ 238 ods. 3 O.s.p.) je dovolanie prípustné len vtedy, ak je vo výroku potvrdzovaného rozsudku súdu doslovne citované ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré súd považoval za neprijateľnú podmienku.
Ak súd prvého stupňa považuje za neprijateľnú len časť niektorého ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, musí svoj záväzný záver o neplatnosti zmluvnej podmienky vyjadriť vo výrokovej časti rozsudku tak, aby ním citovaná časť spotrebiteľskej zmluvy predstavovala logicky uzavretý celok, pre pochopenie podstaty ktorého nie je potrebné, aby ten, kto sa s výrokom oboznamuje, mal k dispozícii celú spotrebiteľskú zmluvu.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. októbra 2014 sp. zn. 3 Cdo 446/2013 ) Zb. 1/2015/6
Ak odvolací súd dospeje k záveru, že súd prvého stupňa zastavil konanie, i keď pre to neboli dané procesné predpoklady, môže napadnuté uznesenie iba zrušiť; pokiaľ takto nepostupuje a pristúpi k vecnému posúdeniu opodstatnenosti žalobou uplatneného nároku, odníma účastníkom možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f Občianskeho súdneho poriadku).
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. apríla 2014 sp. zn. 6 Cdo 356/2012) Zb. 1/2015/7
Pokiaľ predseda súdu po oznámení sudcu o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, postupom podľa § 15 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku pridelil vec inému sudcovi, má sa za to, že oznamujúci sudca bol vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Pri rozhodovaní o vylúčení toho istého sudcu nadriadený súd (§ 16 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) na to prihliada a o vylúčení oznamujúceho sudcu nerozhoduje.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2014sp. zn. 1 Nc 31/2014) Zb. 1/2015/9