Právo na právnu pomoc v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní. K porušeniu práva zakotveného v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR na právnu pomoc v konaní dôjde postupom polície, ak sťažovateľovi neumožní, aby ním zvolený advokát bol prítomný pri jeho výsluchu ako svedka. Z ústavnoprávneho hľadiska nie je žiaden dôvod, aby svedok na rozdiel od osoby podávajúcej vysvetlenie nemal právo na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Pritom v žiadnom prípade nejde o to, aby orgán činný v trestnom konaní mal povinnosť zaistiť advokáta v každom prípade alebo odkladať vykonanie svedeckej výpovede preto, že si svedok praje mať pri výsluchu svojho advokáta, ale len o povinnosť toto zastúpenie umožniť. Je preto vecou svedka, či sa rozhodne prísť na podanie svedeckej výpovede v sprievode svojho právneho zástupcu či sám.
(Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 248/07 z 3. júla 2008)
Zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovenia § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona (TZ) o prečine marenia výkonu úradného rozhodnutia , pokiaľ ide o vykonávanie činnosti na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti.
I. Výklad a aplikácia práva orgánom činným v trestnom konaní a súdom má svoje pravidlá, ktoré vychádzajú z teórie práva. Tieto pravidlá, napr. o hierarchii a druhoch právnych noriem, ich výklade, aj o aplikácii práva podľa analógie musia uvedené štátne orgány rešpektovať a pri rozhodovacej činnosti z nich vychádzať.
II. Medzi zákonné znaky prečinu podľa § 10 TZ nepatria len znaky uvedené v osobitnej časti Trestného zákona, ale aj znak závažnosti prečinu v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia. Preto, ak je podaná obžaloba alebo návrh dohody o vine a treste pre prečin, súd je povinný vždy skúmať, či nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 10 ods. 2 TZ (materiálny korektív).
III. Trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá uložený súdom – bez ďalšej špecifikácie – s použitím § 61 ods. 1 TZ alebo sankcia zákazu činnosti uložená iným štátnym orgánom podľa § 22 ods. 2 písm. a) až c) zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, spočíva v celkovom zákaze vedenia motorových vozidiel, t.j. vykonávania činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie, po dobu ustanovenú príslušným právoplatným rozhodnutím. Ak osoba, ktorej sa zákaz činnosti týka, vykonáva v dobe jeho trvania činnosť, hoci aj pod dohľadom kompetentnej osoby, ktorá je uloženým trestom alebo sankciou zakázaná, napĺňa znaky prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) TZ, pokiaľ tomu nebráni materiálny korektív podľa § 10 ods. 2 TZ.
(Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo 16. júna 2015, sp. zn. Tpj 67/2014.) Zb. 7/2015/82
Obvykle jednorazová dávka drogy na použitie.
I. „Obvykle jednorazovou dávkou na použitie“ v zmysle § 135 ods. 1 a ods. 2 TZ sa rozumie dávka omamnej alebo psychotropnej látky, ktorá sa bežne (u väčšiny užívateľov) konzumuje pri jednom použití a takto vyjadruje konzumný priemer.
II. Ak odsúdený už bol odsúdený za to, že prechovával psychotropnú látku vo väčšom množstve, než je zákonné maximum pre miernejšiu právnu kvalifikáciu (§ 186 TZ vznení účinnom do 31. decembra 2005) a teda bolo jeho konanie, bez ohľadu na danosť alebo absenciu osobno-spotrebného účelu držby, kvalifikované podľa § 187 TZ v znení účinnom do 31. decembra 2005, zodpovedá táto kvalifikácia v právnom režime súčasne účinného Trestného zákona kvalifikácii podľa § 172 TZ (teda znaku uvedenému v ods. 1 písm. d) tohto ustanovenia), a nie kvalifikácii podľa § 171 TZ. Je preto aplikačne správne použiť znak uvedený v § 172 ods. 2 písm. a) TZ (skoršie odsúdenie za „taký“ čin) ako okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. decembra 2014, sp. zn. 2 Tdo 56/2014.) Zb. 7/2015/87
Podmienky použitia § 49 ods. 2 TZ a vzťah k ustanoveniu § 54 TZ – Ustanovenie § 49 ods. 2 TZ nie je možné chápať ako príkaz na uloženie trestu odňatia slobody bez podmienečného odkladu jeho výkonu namiesto uloženia iného prípustného druhu trestu alebo popri inom prípustnom druhu trestu; to neplatí, ak je splnená premisa uvedená v ustanovení § 34 ods. 6 TZ veta druhá (horná hranica sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšujúca päť rokov). Je však vždy nutné zohľadniť ustanovenia o nezlučiteľnosti trestov (§ 34 ods. 7, § 56 ods. 2 TZ). Nie je preto v rozpore s ustanovením § 49 ods. 2 TZ, ak súd uloží trest povinnej práce ako samostatný trest, ak sú splnené podmienky uvedené v § 54 TZ, a ak je taký trest primeraný.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2015, sp. zn. 2 Tdo 11/2015.) Zb. 7/2015/85