Zastúpenie zástupcom v konaní pred Ústavným súdom SR – Právnické vzdelanie sťažovateľa vrátane aktívneho výkonu právnického povolania nemôže byť samo osebe dôvodom na to, aby Ústavný súd SR nepožadoval splnenie procesnej podmienky povinného právneho zastúpenia v konaní pred Ústavným súdom SR. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov to jednoznačne vyžaduje a nedáva Ústavnému súdu SR možnosť robiť v tomto smere výnimky.

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. novembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť V. J., K.; Z. B., K.; Z. J., K.; Z. S., R.; N. S., R.; M. H., K., a JUDr. J. H., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 191/03 a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. J., Z. B., Z. J., Z. S., N. S., M. H. a JUDr. J. H. odmieta pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Keďže sťažovatelia v I. až V. rade nepredložili ani po výzve ústavného súdu splnomocnenie pre advokáta na ich zastupovanie advokátom, ani kvalifikovane nepožiadali o jeho ustanovenie a sťažovatelia v VI. a VII rade odmietli dať sa zastupovať v konaní pred ústavným súdom advokátom, ústavný súd s ohľadom na uvedené ich sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. (I. ÚS 347/06 č. 93/2006)

---